Kam sa stále všetci ponáhľame?

Vidíme to všade – v obchodoch, na úradoch, na cestách aj celkovo v spoločnosti. Kým sa však všetci náhlime za kadejakými ilúziami, uniká nám to najdôležitejšie – život.

Je to stále niečo. Stále nám nič nie je dobré. V lete chceme už aby bola zima, v zime chceme aby už opäť bolo teplo. Už chceme byť v práci, a z nej už chceme byť čo najskôr doma. Niekedy mám pocit, že ľudia chcú žiť presne tak ako v tom filme „Klik – život na diaľkové ovládanie“. Len sa presunúť tam, kde už tak strašne rýchlo chceme byť a celú cestu, čo tomu predchádza jednoducho preskočiť.

Keď nás čaká niečo veľké, chceme už aby bolo po tom. A keď už príde obdobie, na ktoré sme sa tešili a ktorého sa nakoniec dočkáme, vieme sa z neho tešiť asi tak päť sekúnd a potom už rozmýšľame, čo by sme chceli ďalej.

Aktuálny príklad

Presne je to vidieť aj práve teraz! V obchodoch, reklamách – všade. Máme tu krásnu jeseň, listy sa ešte nezačali ani poriadne sfarbovať a opadávať. Mali by sme si užívať farby a pekné počasie, ktoré je práve v hlbokej jeseni skôr raritou. Mali by sme si užiť aj pochmúrne daždivé počasie a využiť ho na oddych a konečne sa zastaviť, chytiť do ruky knihu, venovať sa rodine alebo len tak sám sebe.

Ale akosi nemáme šancu, lebo čo nevidíme v regáloch? Vianočné čokoládky a Mikulášov. A nie je to len jeden malý nenápadný regál, ale riadne do očí bijúce prichádzajúce VIANOCE. Chápem, že o necelé dva mesiace už tu budú. Rozumiem aj tomu, že o mesiac už bude advent. A áno, viem že niektorí ľudia začínajú dokonca nakupovať už teraz vianočné darčeky.

V ľuďoch to však nevyvoláva žiadny pocit toho, že si majú užívať, to čo je teraz. Vyvoláva to skôr nový stres z nasledujúceho obdobia. Ktoré tu ešte nie je. A namiesto toho, aby sme si užívali krásy a príležitosti prítomnej jesene, už sme doslova nútení začať „stresovať“ nad Vianocami. Aké darčeky? Čo variť? Čo kúpiť? Čo piecť? Rýchlo vymyslieť dekorácie a bla bla bla. Čo máme teda z prítomnosti? Čo máme z jesene? Nič! Alebo prinajmenšom veľmi málo.

Foto: https://unsplash.com/ , Mark König

Nevieme si užívať prítomnosť

Vianoce sú krásne obdobie. To áno. Asi najkrajšie zo všetkých, pretože po celom roku všednosti nám prináša niečo nevšedné. Všade sú útulné svetielka, ľudia popíjajúci varené víno na námestiach pri stromčekoch, krásne vianočné koledy, voňavé perníkové pečivo a sladkosti, jemný poletujúci sneh, aj čarovná chumelica. Len si to človek predstaví a už má to vnútorné šteklenie, že jupí – teším sa! Ale keď to obdobie príde, koľko percent času je to práve o týchto drobnostiach a príjemných veciach? Priznajme si to. Úprimne.

Obávam sa, že keď sa ohliadneme za minulými rokmi, to percento bude žalostne malé. Nemáte niekedy pocit, že celý advent, len niečo chystáte a doslova sa naháňate, aby ste mohli mať pokojné sviatky? Aby ste mali pokojné tie tri dni? A máte ich skutočne pokojné a oddýchnete si počas nich? Alebo už pomaly rozmýšľate nad tým, čo bude na Silvestra? Lebo to sme my – ľudia. Nevieme si užívať prítomnosť. Vždy začneme už plánovať a stresovať nad „ďalším levelom“.

Foto: https://unsplash.com/ , Filip Mishevski

A keď tie tri dni Vianoc prejdú, ľudia už majú pocit, že je po všetkom. Ten pocit pochmúrnosti. Niektorí dokonca musia medzi sviatkami pracovať, niektorí však majú šťastie a sú doma. Ako ich využijú?

Vianoce a Silvester ubehnú vždy ako voda, a po novom roku je ten pocit pochmúrnosti už akýsi silnejší. Kopec ľudí si s ľútosťou povie – tieto Vianoce som si vôbec nestihla / nestihol užiť. Vôbec som si neoddýchla / neoddýchol. A moja najobľúbenejšia otázka, ktorá určite po Vianociach padne – toto všetko len pre týchto pár dní? Nabudúce to urobím inak – a tomu, drahí čitatelia, neverí doslova nikto, i keď si to každoročne možno hovoríme.

A keď už je po Vianociach, ešte si ani poriadne nevydýcheme a začnú na nás číhať v obchodoch zľavy a je len otázka času kedy sa tam objavia veľkonočné vajíčka, veci do záhrady a opaľovacie krémy.

Stále to môžeme skúsiť inak!

Stále však nie je nič stratené. Stále si môžeme prítomnosť začať užívať. Stačí sa pre to len rozhodnúť. Nie je to samozrejme jednoduché, lebo sme nastavení na autopilota. Alebo inak povedané konáme podľa zaužívaných vzorcov, hlboko zakorenených.

Ale čo i len malá nenápadná zmena, stačí to najmenšie minimum, ktoré dokážete pre to, aby ste to začali búrať. Nelipnite na starých zvykoch, skúste si vytvoriť nové. Napríklad – uvedomovať a užívať si prítomnosť. Nedovoľte, aby vás stres z budúcich dní ovplyvňoval. Lebo Vianoce nie sú len o darčekoch, ani o jedle. Je to o oddychu, pokoji, zastavení, o tom čo máte a robíte radi vy! A toho sa držte.

Foto: https://unsplash.com/ , Arthur Brognoli

Nenechajte sa vyrušiť pri pozeraní na padajúci sneh, pri počúvaní piesní, ktoré si inak počas roka nepustíte (lebo jedine na Vianoce umocnia tú správnu atmosféru), pri pozeraní vianočných filmov, pri čítaní novej knihy na gauči pod chlpatou dekou. Uprednostnite online nákupy pred státím v radách obchodov. Zo zdobenia vianočného stromčeka si spravte pomalý rituál stmeľujúci rodinu, nie preteky. Dovoľte si byť leniví a užívajte si to! Začnite robiť už teraz kroky, ktoré povedú k tomu, že si po týchto Vianociach poviete, že ste si ich skutočne užili, že ste si oddýchli a že ste robili veci, ktoré si s idylkou Vianoc spájate.

Vianoc sa dočkáme. Dajme si však pozor, aby nám neušla jeseň!

Nezabudnite však na dôležitú vec. Ešte je jeseň – vonku to hrá všetkými farbami. Nezabudnite to oceniť, kým začne byť všetko biele. Nezabudnite sa pokochať nad ustupujúcou rannou hmlou, z ktorej vytŕčajú oranžovo-žlté stromy. Nezabudnite podniknúť jesennú prechádzku v lese a počúvať a cítiť pod nohami šuchot novo napadaného lístia. Nezabudnite nazberať nejaké hríby (ktoré sa vám nakoniec hodia na vianočný stôl). Nezabudnite tiež na jesenné jedlá a chute. Nezabudnite, že každá chvíľa na zastavenie a vnímanie života je dôležitá a nemali by sme ju premárniť a ani by sme ju nemali chcieť preskočiť.

Foto: https://unsplash.com/ , Robert | Visual Diary

Utekáme a život nestíhame žiť, len prežívať

Vyššie uvedené riadky sú len jedným príkladom zo stovky. Lebo neponáhľame sa len čo sa týka týchto sviatkov, ponáhľame sa stále. Celý rok a každý rok. Nestačí, že čas sám o sebe plynie akosi rýchlejšie ako kedysi, ešte si to aj sami zhoršujeme. Ale za čím vlastne stále utekáme? Za výsledkami? Tie sú pre nás dôležité. Cesta, ktorá k nim spela považujeme za otravnú a chceme ju mať čo najskôr za sebou. Pritom tá cesta je najdôležitejšia – je to náš život.

A pri každodennom naháňaní si ho akosi prestávame všímať. Každý všedný deň prechádzame len s tým, že niečo zvládame. Naučili sme sa všetko len prežívať. Nejako prežiť náročný deň v práci, prežiť nepríjemný rozhovor, prežiť ťažkú skúšku, prežiť zimu, prežiť celý rok. Dni plynú a my riešime len povinnosti a všetky dobré maličkosti, ktorý nám každý deň ponúka akosi prehliadame.

Život, ktorý žijeme si možno aj nevedome zamieňame za čísla. Lenže život nie sú len čísla, práca, povinnosti ani neustále podávanie výkonov. Práve naopak, sú to zážitky, všímanie si zaujímavých vecí, prekonávanie samých seba, sme to my, naša snaha, nádej, viera v niečo lepšie, je to naša rodina a priatelia. Život je prvý pohľad z okna na prebúdzjúce sa nebo, horúca ranná káva, či večerný bylinkový čaj. Slnko, vietor, chlad aj dážď na tvári. Horiaca sviečka a voňavý éterický olej. Sú to kvety na našich oknách. Je to čas, kedy sme len my a prítomnosť.

A neodohráva sa zajtra, ani o mesiac, ani keď príde povýšenie, ani keď bude lepšie obdobie. Život je práve dnes, tu a teraz. A len vtedy s ním môžeme niečo robiť.

Páčil sa Vám článok? Zdieľajte ho!