Každodenný stereotyp môže byť ubíjajúci, aj malá zmena rutiny však dokáže zázraky

Poznáte to. Ráno vstanete, dáte si raňajky a kávu na prebratie. Potom idete do práce, kde riešite tie isté veci dokola. Niekedy sú to monotónne záležitosti, niekedy mnohotvárne, ale sú na dennom poriadku. Nejak to tam vždy pretrpíte. Niekedy sa čas vlečie, inokedy ani neviete a už je koniec smeny.

Následne cesta z práce, prípadne vybavenie obchodov a úradov. Keď prídete domov, väčšinou padnete na gauč, či stoličku ako vrece zemiakov a chcete si vydýchnuť. Ale doma na vás číhajú „domáce povinnosti“. Varenie, upratovanie, pranie, bielizeň a ak ostane čas na pár minút vlastných záujmov, považujete to za zázrak. Ani sa nenazdáte a už je tu večerná rutina, posteľ a buď pokojný alebo u niekoho aj nedostatočne kvalitný článok.

Uff, ďalší deň prešiel a poviete si, že ste to dnes zvládli a že to určite zvládnete aj zajtra. O tom nie je pochýb. Lenže koľko krát ste sa pristihli pri myšlienkach typu:

  • To už je zasa večer?
  • Zajtra ide kolotoč odznova.
  • Ďalší deň, kedy som nestihol / nestihla, čo som chcel / chcela.
  • Zas si mám nastavovať budík? / Zajtra vstávam bez budíka!
  • Hurá víkend.
  • Zas tá depresívna nedeľa?
  • Dnes som sa zas nestihol / nestihla venovať rodine či priateľom.
  • Hocičo, čo vám zíde na um na pravidelnej báze.

Dni letia, no sú rovnaké

Keď je každý (najmä pracovný) deň ako cez „kopirák“, dni letia ako splašené a dokonca sa nám zlievajú dokopy. Často len možno mykneme plecom, že sa dnes nestalo nič špeciálne. Nechávame sa unášať prúdom. No nemusíme s tým ostať spokojní a ani by sme nemali. Práve naopak. Mali by sme na každom dni aspoň niečo špeciálne alebo významné nájsť, aj keby to mala byť jediná vec. Ako na to? Pokúsiť sa čo i len trochu nabúrať autopilota, ktorým sa nechávame riadiť.

Foto: https://unsplash.com/ , Vitaly Gariev

Drobné zmeny rutiny – závan čerstvého vzduchu

To je presne to slovo – autopilot. Každodenná rutina. Činnosti, ktoré denne robíme už akosi automaticky, bez duše, bez vedomia prítomnosti. Niekedy sa ním necháme dokonca i tak „zblbnúť“, že schovávame plechovku s namletou kávou do chladničky, alebo že si mlieko namiesto do kávy nalejeme do pohára s vodou a podobné malé skraty.

Ale čo keby sme bežnú rutinu nabúrali drobnou zmenou? Niečim novým. Aspoň občas? Môže to byť hocijaká zmena, ktorá by človeku prišla už trochu ako rebélia alebo dokonca ako odvážny krok. Napríklad ja vždy chodievam na skupinovú jogu vždy len večer. Ale jedno ráno som si povedala, že pôjdem ešte pred prácou. Zistila som, že ranná joga je úplne iná, než večerná. Úplne iné cviky, úplne iní ľudia v skupine – zmena. Pri záverečnej meditácii mi tá zmena pripadala ako niečo veľké a po dlhodobom nápore stresu, jednotvárnosti a frustrácie som ďakovala sama sebe za túto skúsenosť. Vnútorne ma to tak dojalo, že som behom záverečnej meditácie plakala. Sama pre seba. Za zatvorenými očami.

Foto: https://unsplash.com , Lia Ikkos

Boli to pocity na jednej strane dobré a na druhej strane som svojmu rozpoloženiu nerozumela. Ale možno to bol smútok z toho, že dni letia a nie každý deň si môžeme dovoliť robiť pre seba veci, ktoré by sme chceli. Alebo nás tak limitujú vlastné presvedčenia? Alebo sú to výkriky ohrozených zaužívaných vzorcov správania?

Tápať by sme mohli donekonečna ale jedno ostáva isté. Čo i len malá zmena v rutine je osviežujúca a na konci takého dňa si môžete povedať:

  • Dnes sa stalo niečo špeciálne.
  • Dnes som nabral / nabrala odvahu urobiť niečo inak.

Aj keby to bola iná trasa na ceste do práce, keby to boli zrazu iné raňajky, keby to bolo len ísť do reštaurácie na obed sám so sebou a nikým iným, keby to bola len zmena poradia každodenných úkonov, keby to bolo len drobné zníženie pracovného tempa, keby to bolo len mierna ľahostajnosť voči stresu v práci, keby to bolo namiesto popracovného naháňania sa len venovanie sa veciam, ktoré neustále odkladáme, keby to bolo len čítanie knihy a nechať chvíľu veci vecami, povinnosti povinnosťami a nás nami.

Foto: https://unsplash.com/ , THE 5TH

Každý si musí nájsť to svoje

Ako vyzerá váš bežný deň? Kde viete nájsť priestor na drobnú zmenu? A ak ho nevie nájsť, viete a chcete si ho vytvoriť? To sú otázky, ktoré by si mal každý človek zodpovedať sám, pretože každý máme inú prácu, pracovnú dobu, iné povinnosti a záujmy.

Nemali by sme dni len prežívať a nechať ich prekĺzavať bez toho, aby sme si nenašli čo i len chvíľku pre to, čo chceme my. Aby sme neurobili aspoň niečo, z čoho sa možno tešiť. Každý deň by nemal byť len o práci a povinnostiach, ale aj o malých veľkých zážitkoch, o príjemných veciach, aj keby mali tvoriť len jedno percento dňa, malo by byť však najdôležitejšie a nemali by sme ho za nič na svete obetovať.

Páčil sa Vám článok? Zdieľajte ho!